Prejsť na navigáciu

Odstraňovanie snehu z bratislavských ciest sa dá výrazne zlepšiť

12. 3. 2015

Podľa konzorcia je predovšetkým nutné, aby zimnú pohotovosť riadil dispečing, ktorý bude pracovať ako tím tvorený zástupcami mesta, mestských častí, dopravného podniku, polície a samotnej firmy. Možnosti samotného magistrátneho dispečingu, ktorý dnes jediný riadi nasadenie techniky do zimnej pohotovosti, sú totiž podľa konzorcia obmedzené a limitované.

„Je nevyhnutné, aby naša technika vyrážala do terénu nie len podľa rozhodnutia dispečera, ktorý nemusí mať všetky relevantné informácie, ale najmä podľa predpovedí počasia a údajov z terénu, tak, ako je tomu vo väčšine veľkých miest – napríklad vo Viedni“, uviedol konateľ A.R.K. technické služby Jan Ludvík a dodal, že samozrejmosťou by mali byť aj takzvané preventívne posypy, ktoré dokážu aj počas niekoľkých hodín sneženia uchrániť vozovku pred zachytávaním snehu.

„Keď sme sa s pánom primátorom naposledy dohodli, že nás magistrátny dispečing pošle dostatočne včas a ešte v predstihu sa urobí posyp, výsledkom bolo, že 9. februára 2015, kedy v Bratislave naposledy silno snežilo, nebol žiadny dopravný kolaps“, povedal Ludvík a dodal, že presne opačná situácia nastala koncom januára, kedy Bratislavu postihlo mimoriadne silné sneženie a magistrátny dispečing povolal techniku zimnej pohotovosti do terénu až počas sneženia krátko pred desiatou hodinou doobeda, kedy sa už pluhy a sypače ocitli v obrovských zápchach spolu s iným vozidlami a doprava v hlavnom meste skolabovala.

A.R.K. technické služby podporuje všetky racionalizačné opatrenia, ktoré sa týkajú zimnej pohotovosti. Svoju techniku bezodplatne vybavilo GPS zariadeniami, ktoré umožňujú mestu sledovať jej pohyb. Pri budúcej zimnej sezóne by už tieto zariadenia mali poskytovať nielen informácie o pohybe techniky, ale aj informácie o tom, či daná technika odstraňuje sneh, respektíve realizuje posyp.

Konzorcium ďalej navrhuje, aby Operačný plán zimnej údržby vznikal v kooperácii mesta a tých mestských častí, ktoré spravujú kľúčové dopravné body celého mesta a aby tieto boli čistené prednostne. K tomu sa pridáva ďalší návrh, aby mesto umiestnilo na rizikové body (mosty, kopcovité cesty a pod.) tepelné senzory, ktoré indikujú riziko vzniku námrazy a zachytávania snehu a umožnia tak efektívne nasadenie techniky.

„Návrhov je viac, včera sme o nich diskutovali s poslancami mestského zastupiteľstva a zdá sa, že poslanci začínajú chápať absurdnosť niektorých situácií, ktorým občas čelíme“, povedal Jan Ludvík a dodal, že sa treba začať vážne zaoberať aj možnosťou posilnenia kapacít pre zimnú údržbu. Podľa jeho slov mesto posledné 4 roky šetrí ročne viac ako dva milióny eur v porovnaní so situáciou spred roka 2010. Za posledných 10 rokov Bratislava nijako nezvýšila kapacity zimnej údržby, pričom zároveň vzrástla intenzita dopravy a náročnosť celej údržby.

„V porovnaní s inými mestami na Slovensku, nehovoriac o Rakúsku, máme najmenej techniky na metre štvorcové a najkratšiu zimnú pohotovosť. Pritom Bratislava je jediné mesto na Slovensku, ktoré musí čistiť aj cesty I. triedy, a zároveň mesto, ktoré má najvyššiu intenzitu dopravy na Slovensku vôbec“, zdôraznil na záver Ludvík a dodal, že ceny, za ktoré konzorcium poskytuje mestu svoje služby, sú výsledkom elektronickej aukcie v medzinárodnom tendri a sú jednotkovo nižšie ako ceny, ktoré mesto platilo do roku 2010.

Prezentácia z tlačovej konferencie 12.3.2015 (PDF) 


späť na Tlačové správy